Tatiana Bóriková – Ženy v meste
V duchu sa opäť prežehnám, myslím na neho a vydávam sa na strastiplnú 130 km trasu z Osvienčimu do Žiliny. Začíname presne tam, odkiaľ 7. apríla 1944 utiekli i dvaja slovenskí Židia Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler a svetu tak ako prví dali 32-stranovú správu s očitým svedectvom nacistických zverstiev.
Sedím v autobuse a kdesi vo vnútri cítim jemné chvenie. Podvedomý strach z neznámeho sa mieša s očakávaním, radosťou, s čarom nepoznaného, nového dobrodružstva...
V hlave si po stýkrát opakujem zoznam vecí: tričká, leukoplasty, pršiplášť, opaľovací krém, baterka, oriešky, lieky, glukomer, mám dobrú obuv? Vydrží? Mohla som pribaliť viac ponožiek. A zvládnem to vôbec? Telo si tiež pamätá na ďaleko lepšie kondičné časy. Z plánovaných aspoň päť kíl som neschudla ani deko. O to viac som sa modlila. Aby som to celé prežila.
Celá reflexe
Rozália Vlasková
V roku 2015 som sa po prvýkrát zúčastnila pochodu Vrba Wetzler Memorial a odvtedy som ani v jednom roku pochod nevynechala. Jednoducho to nejde. Tento návyk som si nevypestovala len ja. Je nás viac, ktorí si plánujeme leto podľa termínu pochodu. Títo „závisláci“ sú jedným z dôvodov, pre ktorý sa do Osvienčimu každý rok vraciam. Pochod po stopách hrdinov – Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu – v sebe v unikátnom pomere mieša skvelú myšlienku, ktorú okamžite chcete podporovať a šíriť a skvelých ľudí, ktorých hlavná myšlienka prirodzene priťahuje. Preto sa tešíte na každý deň (miestami) úmorného kráčania. Preto vydržíte kráčať, aj keď ste nespali, lebo ste sa dlho do noci rozprávali s novými alebo starými priateľmi. Úspech úteku Rudyho a Fredyho bytostne závisel od priateľov v tábore smrti, od ich vlastného priateľstva aj od priateľstva neznámych ľudí, ktorí im na ceste pomohli. S úspechom pochodu Vrba Wetzler Memorial je to podobné.
Milena Verešová
Vrba-Wetzler Memorial nie je iba pochod. Je to cesta, pre niektorých aj životná. Kým v bežnom živote, ak máte šťastie, stretnete skvelých ľudí, tak na pochode ich stretnete aj bez šťastia. Prevedú vás kopcami aj rovinami, podelia sa s vami o všetko čo majú a mnoho z toho si môžete vziať aj domov. Pre mňa je šťastím komunita nás, pochod’ákov. Som vďačná za úžasné priateľstvá, z ktorých čerpám celý rok. Pridať sa, znamená získať niečo nezaplatiteľné. Navyše mimoriadne rýchlo. Pochopíte to už vo Zwardoni.